Sme radi, že ste si otvorili naše stránky.....
Tak tu sa dozviete, kde sme všade boli, kde o nás písali a kde sme sa okrem výstav ukázali. Samozrejme všetky chystané akcie, kde nás ,,naživo,, budete môcť vidieť sa tu objavia tiež.
december 2017
Dámsky klub - Slovenská televízia - téma Psy a Vianoce - ako ich s nimi prežiť . Celú reláciu si môžete pozrieť tu :
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11665/143411
august 2017
Dog Spartan Race 2017
január 2017
Dámsky klub - Slovenská televízia - téma Ako si vybrať psíka ? Celú reláciu si môžete pozrieť tu :
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11665/115690
december 2016
ZOO dom - moderovanie akcie ,,Mikuláš 2016 - s prázdnymi packami neodídeš,, počas celého dňa super program, súťaže a vystúpenia
september 2015
Deň rodinného psa 2015 - Trnava - moderovala som akciu
TV video nájdete tu : http://www.mtt.sk/up/clanky-spravodajstvo/Den-rodinneho-psa-28-09-2015
december 2014
Vianočné vydanie časopisu RESIDENCE
Naši psíkovia nafotili módny editoriál k článku veterinárneho lekára o obliekaní psíkov v zime. Čo je zaujímavé tak to bolo dva dni predtým ako naša Chantallka odišla navždy za dúhový most a opustila nás.
v Kultúrnom dome v Bielom Kostole pri Trnave moderujem medzinárodnú súťaž v dogdancingu /tanes so psom/
november 2014
v obchodnom dome KIKA Bratislava som moderovala 22.11. akciu pre psíkov z útulku OZ DOGAZYL - Veľký Meder a pomoc pri ich adopcii, zároveň celý sprievodný program pre detičky a ich celé rodiny. Každopádne bolo veselo. Foto nájdete nižšie.
október 2014
Slovenská televízia - RTVS - 1.program - 31.10.2014 Dámsky magazín v čase 12:10 - 14:00 - ako hosť som rozprávala o problémoch psíkov a ľudí, ktoré som riešila a ktoré môžu nastať, veľmi rada som odpovedala na otázky v mailoch.
VIDEO http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/2530?date=31.10.2014
september 2014
Akcia so psíkmi z útulkov a vašimi havkáčmi o najorieška Žitného ostrova - Orieškiáda 2014
máj 2014
Akcia o naj psíka - Pes sympaťák 2014 - Rača - spoluorganizátorka
.............................................................................................................................................................................................................................
apríl 2013
V najnovšom čísle časopisu Grand RESIDENCE foto mojej maličkosti s našou naháčkou Family Song´s CHANTALL v článku o prevencii voči kliešťom, ktorý písala šéfredaktorka Dagmar Murgašová.
marec 2013
Vyšlo 6 číslo časopisu Pes sympaťák . Keďže s týmto občianskym združením úzko spolupracujem aj v tomto čísle som dostala priestor na článok o psoch.
.............................................................................................................................................................................................................................................
december 2012
Môžete v tejto knihe /kto je kto v SR/ nájsť životopis a fotografiu našej majiteľky Helly Kratochvílovej. Je tam v spoločnosti ľudí ktorých tam navrhli ako prínos pre Slovenskú republiku. Dodnes nevie, kto navrhol ju a neuvedomuje si prínos, ktorý republike dáva ale určite ju oslovenie potešilo a tak si knižku môžete za nejakých 430 kúpiť aj vy.
Aj tento rok organizujeme s f. Interstore akciu PSÍ MIKULÁŠ . Viac už v tlačových správach :
http://strategie.hnonline.sk/spravy/tlacove-spravy/lepsie-vianoce-pre-psikov-v-utulku-v-roznave
http://www.aktuality.sk/clanok/218769/lepsie-vianoce-pre-psikov-v-utulku-v-roznave/
jún 2012 Naša Klárka vo veku 4 mesiacov na titulke časopisu Kynologická revue !!! Foto Nora Tatárová.
23.6.2012 Akcia bola perfektná !!!!! Ďakujeme všetkým čo sa zúčastnili, prihlásených psíkov do súťaže bolo vyše 50 !!! A návštevníkov dvakrát toľko. Aj počasie nám nakoniec vyšlo a vykuklo slniečko. Tak zase o rok, priatelia :-)
VIAC FOTO z AKCIE nájdete tu :
http://zivysen.rajce.idnes.cz/PES_SYMPATAK_2012
23.5.2012 Relácia ,,Dámsky magazín,, na STV 1 v čase 12.00 - 13.30 h v rozhovore o senioroch a psoch so Soňou Mullerovou a Ivetou Malachovskou a mojou maličkosťou.
nás nájdete časovo od 44:36 - 53:40 tu : http://www.stv.sk/online/archiv/damsky-klub
22.5.2012 Rozhovor do časopisu ,,GRAND magazine JÚN-AUGUST 2012,, o tom čo so psíkom , keď sa s ním chystáme na dovolenku . Otázky mi kládla redaktorka Dagmar Murgašová.
19.5.2012 Radi sme vás videli na akcii BOWENOVA TERAPIA - úvod - prednáška
Najskôr sme si to vyskúšali na sebe ..............................a potom lektroka Katarína Koleňová BWT aplikovala na psíkoch ........
A tu sme všetci tesne pred odchodom, zase sme o niečo málo múdrejší :-)
Viac foto nájdete tu : http://zivysen.rajce.idnes.cz/BOWENOVA_TERAPIA_-_prednaska_-_19.5.12/
30.3.2012 Školenie s psychológom psov Rudom Desenským v Horárni v BA.
1.1.2012 Kynologický kalendár na rok 2012
Boli sme oslovené, ja a Klárka k účasti na kynologickom kalendári na rok 2012, ktorý vydáva mesačník ,,nielen Pes a Mačka,,. Potešilo nás to, ďakujeme Nore Tatárovej za profesionálne fotečky :-) a Zoji za uverejnenie.
6.12.2011 S firmou Interstore.sk sme sa podielali na súťaži ,,PSÍ MIKULÁŠ 2012,, kde išlo o to, že ľudia posielali svoje fotky seba a psíka a tým prispievali 1 kg granuliek pre dva vybrané útulky. Takto sa podarilo pomôcť 700 kg jedla psíkom v núdzi v útulkoch v Šali a Orechovej Potôni.
11.6.2011 6. ročník Opäť výborný deň s našimi aj vašimi psíkmi , deťmi a kamarátmi :-)
tu nájdete foto : http://pessympatak.sk/index.php?option=com_joomgallery&func=viewcategory&catid=6&Itemid=69
tu nájdete kto všetko sa na akcii podieľal / sme tam aj my :-) / : http://pessympatak.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=115:vaka&catid=66:2011&Itemid=84
1.11.2010 Vyšlo č.9 časopisu ,,nielen PES A MAČKA,, , kde naša ,,mama,, publikovala ,,Vyznanie,, - už mi nikdy neoblížeš tvár .... , ktoré bolo adresované Grétke. Ani po troch mesiacoch od jej smrti s tým nie je zmierená. Toto bola asi posledná bodka , ktorú jej ešte dlžila. Veľa psíčkarov sa jej totiž ešte dnes na rôznych akciách pýta ,, a kde máš Grétku , dnes nevystavuješ ? ,, Je ťažké každému ,,omielať,, stále dookola to isté. Takto sa dozvie aj široká verejnosť, že Grétka už tu s nami nie je a behá si po psom nebíčku. Zároveň sme v časopise dali reklamu na Klubovú výstavu beauceronov. Nájdete tam aj pozvánku na klubovú výstavu ,,naháčikov,, . Je tam okrem toho opäť veľa zaujímavých článkov tak si ho po ceste z roboty kúpte v najbližšej trafike :-)))
29.5.2010 5.ročník súťaže PES SYMPAŤÁK 2010 Keďže už sme tam boli rok predtým a páčilo sa nám tak sme Občianskemu združeniu Pes sympaťák v spolupráci s Mestskou časťou Staré Mesto potvrdili účasť aj tento rok. Vlastne s nadáciou Horáreň - Horský park kde sa akcia konala sme sa stali partnermi tejto akcie. Podieľali sme sa na organizačných veciach, podarilo sa nám aj v tak krízovej dobe zohnať sponzorov firmu Interstore.sk, obchodný dom KIKA a Antikvariát u Slimáka za čo im ešte raz totuto cestou ďakujem . Akcia je vlastne súťažou psíkov všakovakých plemien aj krížencov. Súťaží sa v piatich triedach, Dieťa a pes, treidy puppy, junior, otvorená a veteránov. Súťažiaci sa snažili a ceny boli bohaté. Naša ,,mama,, Hella prispela aj pamätnými plaketami, ktoré dostali všetci súťažiaci, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste. Grafický návrh aj samotné posledné úpravy plakiet vykladaním swarovským krištálom robila naša ,,mama,, a pri leptaní do podkladu jej pomáhal Fero Spuchlák. Medzi samotným súťažením mali priestor na predvedenie svojej práce ľudia, ktorí pracujú v oblasti canisterapie, prišiel aj psychológ psov Rudolf Desenský, zaujali aj ukážky služobnej kynológie a hipológie Polície SR, naša ,,mama,, prezentovala škôlku pre psov a všetko čo súvisí so starostlivosťou o šteniatko. Celú akciu veterinárne zastrešil MVDr. Vladimír Pagáč a moderoval už tradične Richard Vrablec. Všetci čo ste zaváhali a neprišli môžete ľutovať. Počasie nám vyšlo, deťúrence sa mali perfektne nakoľko deň bol venovaný hlavne im a zvieratkám, obch.dom KIKA nám dal tričká a želatínové cukríky takže každému sa ušlo niečo. Myslím, že stálo za to byť tam a tak si budúci rok urobte čas a prídite sa zabaviť na 2011.
Viac foto nájdete pod dátumom 29.5.2010 keď si kliknete sem www.zelenydom.websandno.cz/FOTOGALERIA.html
21.4.2010 časopis ,,WOMAN magazín,, máj 2010 - na troch stranách Hella objasňuje čo sa môže stať ak na príchod psíka do rodiny nie sme pripravený a hlavne ak partneri majú rozličný názor na výber plemena alebo výchovu nášho nového miláčika
4.4.2010 časopis ,,nielen PES a MAČKA,, č. 3/2010 - na štyroch stranách prezentácia našej ch.s. Živý sen a všetko o tom ako sa Hella dostala k nám, psom.
S dušou psa som sa narodila alebo všetko o chovateľskej stanici ŽIVÝ SEN
Som absolútny blázon do psov, ktorým pomáham včleniť sa do sveta ľudí a pochopiť, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Okrem našej chovateľskej stanice ŽIVÝ SEN , ktorú vám chcem dnes predstaviť so psami súvisia aj moje iné aktivity o ktorých možno nabudúce. Prispievam do časopisu s príbehmi o psoch, na základe toho som bola oslovená o vydanie týchto príbehov knižne. Maľujem portréty psov, či už ako obraz na plátne, alebo na šaty a blúzky, v ktorých potom ľudia vystavujú svojich miláčikov, už som psíka maľovala aj na kapotu auta. Je pár psích organizácií, klubov, ktorým som vymyslela logo a dodnes ho používajú. Navrhujem a vyrábam exkluzívne poháre ako ceny do súťaží a na klubové výstavy. Som spoluorganizátorkou psích akcií. Zaoberám sa poradenskou činnosťou v oblasti socializácie, výchovy a výcviku psíkov. Pomáham psychicky narušeným psíkom, ktorý majú nejakú zlú skúsenosť . V našej ch.s. ŽIVÝ SEN sa starám aj o psíkov, ktorí potrebujú dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, či už ide o pooperačné stavy alebo iné prekážky /veľmi staré alebo na druhej strane mladé zvieratká/ a nemôžu byť umiestnený v klasických ,,hoteloch pre psíkov,,. Fotím netradičné zábery týchto štvornohých miláčikov kde sa snažím zachytiť aj ich povahu nielen krásu. Jednoducho môj život sa točí už dvadsaťdva rokov okolo psov. A to si rodičia v tom období keď to všetko začalo povedali ,,veď ju to prejde,, .
Kde sa to všetko začalo ..... Každý z nás by chcel mať doma Lessie alebo Gora bieleho psa, inak to nebolo ani so mnou keď som mala tak päť rokov. Teraz už viem, že za obidvomi filmami, či už o kólii Lessie alebo shiba inu Gorovi a ich výkonmi bol kus vykonanej práce ich výcvikárov a majiteľov. To ma v tej dobe ale nezaujímalo, jednoducho, ako malé decko som túžila po ,,havinovi,,. Tam niekde sa mi prisnil sen o vlastnej chovateľskej stanici a práci so psami. V rodine sme psa mali vlastne stále, foxteriéra Šmudlu , čuvačku Bellu či pudlicu Zorku. Ani jeden však nebol ,,iba môj,,. Vždy to bol spoločný pes a po ochladnutí prvého ošiaľu sa o neho starali aj tak rodičia. Vtedy som si naivne myslela, že psík potrebuje čo to papať, chvíľku pobehať vonku a hlavne aby sa s ním mal kto doma hrať. Je rozprávkové, že starosti ohľadne veterinára, daní za psíka či nekonečných rozhovorov so susedmi o večernom štekajúcom psovi si nechávali rodičia pre seba. Keď už som prišla do ,,dospeláckeho,, veku dvanástich rokov povedala som si, že treba začať vážne uvažovať o vysnenom psovi. Detskú izbu som mala plnú plyšových psov, na stenách množstvo pohľadníc s rôznymi plemenami psov, ba aj vankúš so psom som mala, čo bol na vtedajšiu ,,socialistickú,, dobu nadštandard. Už mi to však nestačilo. Po dvojročnom drankaní som si u rodičov vydobila aspoň to, že sme každú večeru začínali a končili témou ,, Aké plemeno by bolo k nám najvhodnejšie,,. Ako velikánsky laici a domáci kynológovia sme si vybrali. Veľké, biele a slovenské plemeno – Slovenský čuvač. Aj keď mne sa strašne páčil taký čierny veľký pes, ktorý hral vo filme Angelika ale rodina ma prehlasovala s tvrdením, že to je nejaký krátkosrstý vlčiak a zohnať ho bude asi zložité. Po ďalšom roku sme začali vyberať meno a hľadať chovateľa. Absolvovala som prvý ročník gymnázia a kúpa sa stala reálnou. Rodina rozhodla, že už som dosť veľká na ,,vlastného,, psa.
Sedem mesačné ,,šteniatko,, sme našli paradoxne až ďaleko v Čechách. Je pravda, že som sa strašne tešila ale teraz už viem, že som si neuvedomovala aké dôsledky to bude mať a ako sa mi zmení od základu život. Doviezli sme si už na pohľad veľkého psa. Bol to skvelý pes, môj najlepší kamarát, najbližší dôverník ale aj tréner ,,fitnessu,,. Nevynímajúc to, že to bol môj neohrozený strážca. Našla som s ním čaro cvičákov a súlad medzi človekom a prírodou. Prežila som s ním na výstavách a cvičáku celé gymnázium a aj roky po ňom. Vďaka nemu som nemala čas na pochybné partie a posedávanie len tak z nudy niekde v meste. Začínala som ešte vo Zväzarme, potom prešla k armáde a komerčnému cvičáku. Slovenský čuvač BARON ze Žíreckých strání miloval ranné prechádzky so mnou popri Dunaji. Cvičák sme navštevovali pravidelne niekoľko rokov. Jednoducho sú to tvrdohlavci. Mal nás na starosti kpt.Ingelyi, patril k armáde. V tej dobe sme sa tomu venovali tri dni v týždni, vo štvrtok sme chodili na dve vyučovacie hodiny na teóriu a v sobotu a nedeľu bola prax priamo v teréne. Poslušnosť mu išla pomalšie, veľa zavážilo aj to, že sme si ho brali tak neskoro. O to lepšie sa mu vryla do pamäti. Práca s ním ma naučila trpezlivosti a zodpovednému prístupu. Ešte teraz sa smejem na tom, keď som sa chystala na ,,obrany,,. Figuranti zahadzovali rukávy a obleky s jemným úškrnom na tvári ,,Hella ide s Baronom,, . Išiel po krku a hlave a nie a nie sa to odnaučiť. Asi mu pripomínali medvede. Dodnes si ho zastávam. Keď mi Baron ako osem ročný odišiel do psieho nebíčka bola som už viac ako dospelá. Už som sa nemusela pýtať rodičov či si môžem priniesť psa. Bola to vec za ktorú som sa vlastne modlila od detstva a zrazu som nevedela čo s ňou. Aké plemeno ? Aké meno ? Kam si ho pôjdem kúpiť ? Už som bola skúsenejšia ale aj napriek tomu som šteniatko po pár dňoch vrátila chovateľke. Za Baronom mi bolo ešte pár dlhých mesiacov smutno. Bol ako môj veľký brat, ktorý zrazu odišiel.
Opäť bez vlastného psa Pár rokov som sa zaoberala vystavovaním psov iných majiteľov a obklopovala sa ľuďmi so psami, aktívne sa zúčastňovala organizovaním klubových výstav či výchovou týchto skvelých zvierat. Kde tu som začala brávať ku mne domov psíkov kamarátov a ich známych, ktorý niekam cestovali a psíka nemohli zobrať so sebou. Tým bola moja potreba byť pri psoch pokrytá. Práca so psíkmi začala naberať na vážnosti a ja som sa musela rozhodnúť. Opäť vyvstala otázka ,,akého psíka si kúpime ?,, Zasiahla ruka osudu . To čo sa vlastne vtedy stalo dodnes nechápem, ale ďakujem, že to prišlo. Jedno krásne ráno som vstala a nemala som hlas. Jednoducho som zo seba nevydala ani hláska. Keďže som iné problémy nemala obvodná lekárka ma poslala ku alergológovi. Verdikt bol strašný. Alergia na psa 50% a na mačku 50%. Samozrejme, že psov som sa nechcela vzdať za žiadnych okolností. Pani doktorka ma pochopila na prvý krát. Až potom som zistila, že sama má švajčiarskeho salašníckeho psa. Keď sa však môj stav ani po dvoch mesiacoch nezlepšil ponúkla mi poslednú šancu ako alergiu dostať pod kontrolu. Aj keď išlo o liečbu v štádiu výskumu podpísala som papiere a tak sa zaradila medzi pár desiatok ľudí na svete a stala sa ,,pokusným králikom,,. Vakcíny robili priamo v Paríži v inštitúte Louisa Pasteura. Injekcie som dostávala tri roky. Najskôr každý deň, po pár mesiacoch jednu týždenne a posledný rok jednu mesačne. Všetko bolo ako predtým.
A vtedy sme si s manželom Vlastom povedali, že ak psa do rodiny tak jedine ,,naháča,,. O čínskoch chocholatom psovi sa totiž traduje, že je antialergický. Môžem potvrdiť. A tak sa k nám do rodiny dostal čínsky chocholatý pes Family Song ´s HUGO, ktorý má dnes už osem rokov. Hugo si myslí, že je z našej svorky najinteligentnejší a my ho v tom samozrejme podporujeme. Čo som však netušila bolo to, že návštevou chovateľskej stanice Family Song ´s som sa vrátila opäť naplno ku psom. Chovateľka naháčikov, p. Dudášová Ivetka mi povedala, že sa vrátim aj na výstavy čo som ja ale hlasno odmietala. Huga sme si brali ako maznáčika do rodiny. Onedlho nastal však ten deň keď sme malý byt v centre mesta vymenili za malý domček na okraji mesta. Slovo dalo slovo a o rok sme sa sťahovali. Hugo sa tešil zo záhrady ale nám vyvstala ďalšia otázka ,,Kto bude dom strážiť ?,, Alarm v dnešnej dobe zlodejov neodradí. Už ako mnohokrát v našom živote sme si sadli okolo ,,okrúhleho stola,,. Ja, Vlasto a samozrejme Hugo a dali hlavy dokopy. Chceli sme veľkého psa, nie ťažkého, aktívneho ale zároveň veľmi naviazaného na svoju rodinu.
Rozhodli sme sa pre sučku československého vlčiaka. Všetko sme si naštudovali, kontaktovali príslušný klub a o pol roka manžel priniesol domov malú šedú guličku, ktorej sme dali meno ZUNI. Pre mňa to bola výzva, vedela som, že to nie je plemeno pre začiatočníkov a aj keď sa mi mnohí kamaráti divili , trúfla som si. Zuni bola rozkošná. Ihneď zapadla do svorky ľudí, dvoch abesínskych kocúrov a naháča Huga. Nemala s ničím problém. Rozumela si s ľuďmi, zvieratami či inými psíkmi v ,,baby,, cvičáku. Zaujímavé bolo pozorovať aký rešpekt všetci pred ňou majú. Niektoré zvieratá sa k nej ani nepriblížili. Bolo nám to divné ale pripisovali sme to tomu, že predsa len je to iné plemeno a kríženie s karpatským vlkom urobilo svoje. V tom nás utvrdzovali aj chovatelia. Zuni mala ale odmalička vážne zdravotné ťažkosti, už ako deväť týždňová bola po prvý krát na operačnom stole a veteriny Čiech, Slovenska ale aj Rakúska sme navštevovali viac ako často. Po namáhavej chorobe, ktorú zapríčinila vrodená vada odišla do psieho nebíčka ako štvormesačná. Už v tomto veku vzbudzovala veľký rešpekt. Aj napriek niekoľkým operáciám bolesť či zlú náladu na sebe nedala nikdy poznať. Bola mi oddaná a aj pár minút pred ,,odchodom,, sa ma snažila brániť na operačnej sále u veterinára. Potom mi zomrela v náručí a keď sa vrátil lekár s výsledkami testov do miestnosti, nestačil sa diviť. Zuni vydýchla naposledy akoby už vedela, že má nevyliečiteľnú chorobou. Rakovinu krvi. Potom som sa informovala u ľudských lekárov ako je to vlastne s hemofíliou. Aj oni mi potvrdili len to čo som si už dávno myslela. Ľudia s týmto ochorením majú špecifický pach . Tak preto zvieratá obchádzali Zuni širokým oblúkom. Hlboko sa vryla do mojej pamäte. Nasledujúce dni som bola ako bez duše. Život však musel ísť ďalej a dom potreboval strážcu. Keďže som si v práci vybrala štvormesačné neplatené voľno aby som sa mohla venovať príchodu šteniatka do rodiny a jeho socializácii v dome čas na príchod psíka sa krátil.
Uznávam, možno urýchlene ale o to účinne som po týždni tvrdenia, že ja už nechcem psa zahlásila ,, BEAUCERON ! /čítaj boseron/,, Rodina skoro odpadla. Spomenula som si na sen z detstva a filmy ,,Angelika,, a ,,Medveď,,. A keď som si na internete našla štvormesačné šteňa, ktoré pre mňa bodovalo ešte aj divnou farbou /nebola klasicky čierna ale čierna so sivými veľkými fľakmi /mala som jasno. Mám rada odchýlky. V snehu a fujavici sme sa vybrali ďaleko do Čiech a domov si doniesli fľakaté už dosť veľké čudo. V papieroch má meno ,,Belfana z Kotrčova mlýna,, ale mi ju familiárne voláme GRÉTKA. Meno dostala po Hugovej mame, ktorú máme strašne radi a vážime si ju. Grétku bavia všetky aktivity. Začala som s ňou chodiť na výstavy a na cvičák. Deja vu. Len mám o niečo viac rokov , kíl a už ani tie pohyby nie sú také rýchle ako zamladi. A dorast mi hovorí ,,Dobrý deň teta,,. Môj návrat do výstavného kruhu privítalo mnoho starých kamarátov s radosťou. Len v katalógu ma nevedeli identifikovať lebo som vydajom zmenila priezvisko. Grétka sa veľmi teší keď mi svojim konaním môže urobiť radosť a ja som na to veľmi hrdá. Asi mi vracia tú všetku starostlivosť, ktorú som do nej vložila. A to vám teda poviem, že dva roky som naozaj poznala len tenisky a tepláky a stále dookola som ju niečo učila a drezúrovali sme sa obidve. Opäť som si našla ,,oriešok,, , ktorý bolo treba rozlúsknuť . Opäť som si brala staršie šteniatko, ktoré nemohlo byť na mňa fixované odmalička a tak robota s ním mala iný scenár ako obvykle pri kúpe ,,havina,,. Výstavnú púť sme začali v roku 2005 perfektným posudkom od rakúskeho rozhodcu s ohodnotením ,,víťaz triedy,,. A tak sme začali trénovať nie len poslušnosť ale aj správanie sa vo výstavnom kruhu. Za jej výstavnú éru ani jeden rozhodca nikdy ani len na sekundu nezaváhal, že by jej dal inú známku ako výborná. Klubovým titulom SUKA ROKA 2006 a SUKA ROKA 2007 sme sa veľmi tešili. Kto chodí na výstavy vie, že adrenalín stúpal a už som bola zase v kole výstav. Dudášová Ivetka mala pravda, je to ako bicyklovanie, to nezabudneš nikdy. V roku 2007 sme za naše ocenenia obdržali titul ŠAMPION SR a v roku 2009 dosiahla na titul GRAND ŠAMPION SR. Na Svetovej výstave psov 2009 bola ohodnotená rozhodcom z jej krajiny pôvodu – Francúzom ako ,,excellent 3,, /výborná 3/. Nielen slovenskými ale aj medzinárodnými rozhodcami je považovaná za jednu z najkvalitnejších súk plemena beauceron na Slovensku a priekopníčkou farby harlekýn. V období keď sme si ju doniesli bola jediným harlekýnom na Slovensku. Snáď okrem samotného Francúzska táto farba nebola preferovaná v žiadnom štáte a tak sme sa stále stretávali iba s čiernymi beauceronmi. Nie len na výstavách sme si museli zvyknúť na divné pohľady . Na otázku ,,S čím ste kryla toho dobermana ? ,, som sa po rokoch naučila s úsmevom odpovedať, že s dalmatíncom. Nepáčilo sa mi to a nepáči sa mi to ani dnes. Je to rasizmus vo svete psov. Čierny boseroni boli rokmi preferovaní a harlekýni zatracovaní. Je to vidieť ešte aj dnes a preto ma teší, že sme za tie roky tvrdej driny ukázali, že aj beauceron vo farbe harlekýn dokáže byť úspešný. V nedávnej dobe bola pre mňa potešiteľnou správa, že o harlekýnov začína byť väčší záujem a táto farba si našla v radoch chovateľov a majiteľov prívržencov. To bolo vidieť aj pri prvých našich šteniatkach kde zo spojenia dvoch vynikajúcich jedincov , našej GCH. CH. SR Grétky /Belfany z Kotrčova mlýna/ a GCH. CH.SR., CH HU, Majstra sveta vo výkone 2009 Eros-a z Husovy tvrze /čierny/ v roku 2008 prišlo na svet sedem krásnych bosíčat. Z toho boli dvaja psíci harlekýni a päť čiernych. Veľa ľudí, ktorí nás vídavali na výstavách alebo len tak na ulici si robilo zálusk hlavne na harlekýna. No ale počty nepustili . Sme veľmi radi, že šteniatkam sme našli perfektné domovy a darí sa im. S ich majiteľmi sa snažíme byť v kontakte dodnes a zaujíma nás osud každého ,,našeho babatka,, . Už teraz sa teším na príchod novej sučky , samozrejme harlekýnky z výborného zahraničného spojenia zo zeme ich pôvodu. Je to ešte hudba budúcnosti, ale veľmi rada by som priložila ruku k skvalitneniu chovu tohto nádherného a múdreho plemena u nás. Viem, čo chcem, teraz sa len musím modliť tie najúspešnejšie modlitby aby sa sučka vo farbe harlekýn aj narodila. Je to totiž ako v lotérii a toto sa nedá naozaj ovplyvniť.
Family Song ´s NATY – jorkšírsky teriér Tak ten sa k nám dostal úplne náhodou. Je to psík mojej švagrinky a po jej nasťahovaní k nám prišiel s ňou. Voláme ho kolenový teriér pretože najradšej leží niekomu kolenách a nechá sa rozmaznávať. Pri obrane dvora ale nezaprie svoju teriérsku povahu a vie nekompromisne zakročiť. Samozrejme vtedy keď za ním stojí niekto na jeho obranu. Natynko je taký náš canisterapeut. Nemá na to ,,školu,, ale veľmi rád zabaví chorých a starých ľudí, rád sa pohrá s deťmi a aj psíkov, ktorí na tom nie sú psychicky dobre dostane do nálady.
Ako posledná k nám prišla ,,naháčka,, Family Song ´s CHANTALL. Tá sa so mnou zoznámila na návšteve v ch.s. Family Song ´s , vliezla mi do kožušinovej vesty a mám ju na prsiach dodnes. Vkročila k nám domov akoby tu bývala odjakživa. Je to naša princezná. Očarila nás svojou bezprostrednou povahou a krásnym kukučom. Má vynikajúcich predkov a zúčastnila sa na pár výstavách u nás aj v zahraničí. Naša CHantallka zaujala ako Marylin Monroe. Ani Marylin nestála nikdy oficiálne na vrchole ale všade kam prišla si ju zapamätali navždy. Fotí si nás veľmi veľa ľudí. V posudkoch sa píše : ,,výborná typovo, výborná veľkosť, výborná hlava a výraz, elegantný krk, horná línia a chvost, výborný pohyb, korektne zaúhlená, je veľmi ženská a ľúbivá ,,. S ohodnotením výborná , res. CAC sme zatiaľ načas výstavy opustili. CHantallka sa zoznámila s veľmi výstavne úspešným krásavcom a slovo dalo slovo. Padli si do oka a tak Family Song´s CHANTALL a DRAKE z Teramonu /vždy výborný , mnohonásobný CAC, j.BOB/ už onedlho spečatia svoju lásku a keď pôjde všetko tak ako má na začiatku leta privítame šteniatka ,, čiňankov,, .
.......a kde to skončilo. Ako som hovorila na začiatku. Mala som sa narodiť ako pes ale Pán Boh si to v poslednej chvíli rozmyslel. A prečo chovateľská stanica s takým netradičným názvom ? Je to prosté, pre každého kto túži od detstva po psíkovi je to jeho šteniatko, keď už ho drží v ruke ŽIVÝM SNOM. Ďakujem svojej rodine, hlavne manželovi Vlastovi, že za ich nemalej podpory sa môj sen z detstva mohol stať realitou . Budem len rada keď sa moja chovateľská činnosť zameraná nielen na výborný exteriér ale aj na vyrovnané povahy stretne so záujmom nových majiteľov beaucerona a čínskeho chocholatého psa. Rada im splním ich sen o krásnom, vyrovnanom a zdravom psíkovi, ktorý im do života prinesie radosť tak ako tí naši nám.
17.2.2010 CHantallka je aj so svojou sestrou jch.Charlottkou v kalendári na tento rok.
13.2.2010 Dnes s nami , s boseronkou Grétkou a našou ,,mamou,, robili rozhovor do relácie Smotánka, ktorá by v najbižších dňoch mala byť na TV Markíza. Sami sme zvedavé čo všetko z rozhovoru tam odzneje a ako to zostrihajú.
14.12.2009 V časopise PES a MAČKA uverenený článok aj od našej ,,mamy,, o majstrovi sveta 2009 v IPO 1 , ktorým nieje nik iný ako otec našich šteniatok beauceronov ,,vrh A,, EROS z Husovy tvrze . Gratulujeme. Foto aj článok v plnom znení nájdete aj tu .
7e COUPE DU MONDE BERGERS FRANCAIS ET BOUVIERS DES FLANDERS
znamená v slovenskom preklade:
7. Majstrovstvá sveta francúzskych pastierskych psov a flanderských bouvierov
Táto športová kynologická akcia sa konala tento rok v Luxembursku, mestečku Schifflange v termíne 16. až 18. októbra. Po prvý raz v histórii majstrovstiev sveta francúzskych pastierskych psov sme tam mali aj my pretekára zo Slovenska.
V kategórii IPO 1 štartoval beauceron Eros z Husovy tvrze a jeho psovod Mario Hanusek. Za svoj výkon získali nasledovné bodové ohodnotenie: stopa 98 b., poslušnosť 94 b., obrana 84 b., spolu 276 b., čo im zabezpečilo 1. miesto v kategórii IPO 1. 276 bodov bol zároveň najvyšší bodový výsledok dosiahnutý zo všetkých kategórií IPO. Stali sa MAJSTRAMI SVETA 2009 v IPO 1 a tak perfektne reprezentovali Slovenskú republiku aj plemeno beauceron.
Majstrovstiev sveta francúzskych pastierskych psov a flanderských bouvierov sa môžu zúčastňovať psi nasledovných plemien: beauceron, briard, pikardský ovčiak a flanderský bouvier. Závodí sa v kategóriách Obedience 1 až 3, IPO FH (stopársky špeciál) a konečne v „kráľovských“ kategóriách IPO 1 až 3. Prečo výraz „kráľovských“? Jednoducho preto, že tu môžu štartovať zvieratá, ktoré majú (alebo by mali) zvládať tri disciplíny: stopu, poslušnosť aj obranu. Sú to na každom podobnom podujatí kategórie ktoré priťahujú asi najviac diváckej pozornosti. Možno jedným z dôvodov je najmä obrana, ktorú si určite nikto nenechá ujsť. Celkovo sa v rôznych kategóriách zišlo viac ako štyridsať psov a ich psovodov.
Majstrovstvá sa každý rok konajú na inom mieste, zväčša však v okolí francúzsko – nemeckej hranice. Tento rok sa organizácie ujal Luxemburský beauceron klub a myslím si , že sa nemajú za čo hanbiť. Bola to až neskutočne milá skupina srdečných ľudí, ktorí boli zapálení pre celú akciu a venovali čas každej maličkosti. Samozrejme, vyskytli sa aj drobné organizačné nedostatky, ale človek nemohol skutočne nič zazlievať organizátorom, ktorí sa snažili každý drobný nedostatok okamžite riešiť s naozajstným francúzskym šarmom. Majstrovstvá tento rok dokonca získali štatút CACIT preteku.
Všetky kategórie mali pripravené vhodné priestory na vykonávanie cvikov aj tréning a časový harmonogram bol vypracovaný aj s ohľadom na diváka. V sobotu, keď boli všetky stopy kategórie IPO, konali sa na cvičisku cviky kategórií obedience a v nedeľu prebehli oddiely poslušnosť a obrana kategórií IPO. Takže každý mohol vidieť takmer všetko. Samozrejme ak práve sám nezávodil.
Priestor na vykonávanie poslušnosti a obrany kategórii IPO bolo cvičisko so štandardnými rozmermi ihriska. Priestor bol obrastený zo všetkých strán stromami, takže aj keď ste boli v meste, cítili sta sa ako úplne odtrhnutí od vonkajšieho sveta. Musím priznať, že z priestoru som hneď na prvý pohľad pocítil akúsi pozitívnu energiu. Dúfal som, že tak to cíti aj Eros.
Stopy boli položené na dôkladne vybraných terénoch. Pasienky, trávička primeranej výšky, neskutočne zelená, dokonca by som povedal, že až priveľmi ideálne podmienky pre slovenského psa z Bratislavy zvyknutého stopovať na prašnej, vysušenej oráčine, alebo do žlta vyprahnutej tráve.
Ako sme sa pripravovali a pretekali?
Hneď v piatok ráno ešte pred prezentáciou a losovaním čísel sme sa vybrali na luxemburský vidiek „trénovať návyk na kravy“. Ak sa pýtate prečo a ako, odpovede sú pomerne logické. Luxemburský vidiek je plný drobných pasienkov, ktoré sú ohradené nízkymi oplôtkami a všade sa pasú kravy. Takže bolo vysoko pravdepodobné, že budeme stopovať niekde tesne pozdĺž oplôtku spoza ktorého sa na nás budú dívať kravy. Nebol som si istý, či mestský pes ako Eros už niekedy vo svojom živote kravu videl. A ako prebieha taký tréning? Nájdete miesto, kde je plno pasienkov a kráv a potom sa poprechádzate so psom popri nich. Keď pes zistí, že sa nič nedeje ak stádo kráv na neho uprene hľadí zo vzdialenosti 1 – 2 m a nevšíma si ich, máte natrénované. Nakoniec sme tento „návyk na kravy“ vôbec nepotrebovali. Vylosovali sme si stopu tesne pri rušnej výpadovke z mesta, na ktorej naviac stáli všetci ostatní pretekári a diváci. Takže sme mali náš výkon pod úplným drobnohľadom všetkých zúčastnených. Eros musel posledný úsek stopy zvládnuť pozdĺž radu ľudí, ktorí si ho fotografovali a natáčali. To nás asi stálo stratu 2 bodov, ktoré nám vzal rozhodca za nižšiu intenzitu čuchania na konci posledného úseku. Inak to bola pekná, čistá stopa, s pekne vypracovanými lomami aj predmetmi. Táto stopa však bola určite slušným úvodom majstrovstiev. Všetci ju videli a po stope sme už neboli iba „nováčikmi zo Slovenska“. Eros zaujal a ľudia sa začali na nás dívať trošku inak, volali nás k svojmu stolu, pýtali sa na Erosov rodokmeň, či je to jeho bežný výkon na stopách a aké mám očakávania na ostatných disciplínach. Celkom príjemné. Iba pre porovnanie s úplne inou sférou kynológie: Absolvovali sme s Erosom už pekných pár výstav, vždy s výborným hodnotením a umiestnením, máme niekoľko rôznych šampionátov krásy, ale takýto ohlas to nikdy nemalo. Raz darmo, asi je naozaj zaujímavejšie, ak niekto (aj keď je to pes) niečo vie a nie iba ak dobre vyzerá... A to ma skutočne teší.
Na poslušnosť a obranu sme si vylosovali štartovné poradie jedna. No, nebol som veľmi nadšený. Rozhodcovia totiž nie sú vo všeobecnosti naklonení dávať hneď prvému pretekárovi vysoké body. Ja tomu vravím, že sa musia „nastaviť“ – zistiť aká je všeobecná úroveň súťažiacich. Čo už, lós je lós, ideme. Musím ale priznať, že ma milo potešilo, že pri našom nástupe na poslušnosť o 8.00 hod. ráno tam boli takmer všetci ostatní pretekári a veľa divákov. Poslušnosť sa nám celkom vydarila. Až na dve chyby. Voľný aport som neodhodil rovnako ďaleko ako v tréningu. Bolo to síce cca minimálne skúšobným poriadkom požadovaných 10 m, ale Eros nezvyknutý na takú krátku vzdialenosť mal pomalší príchod a trošku šikmé predsadnutie pri odovzdávaní aportu. Čisto moja chyba. Druhou chybou bolo odloženie po vysielaní psa vpred. Bolo síce vykonané na prvý povel, ale okamžitým sa určite nazvať nedalo. Naša poslušnosť sa ale znovu páčila. Ľudia sa pri nás pristavovali, chválili a chceli vedieť ešte viac o Erosovi.
Obranu sa mi komentovať ani veľmi nechce, máme skutočne ešte dosť čo trénovať. Dosiahnutých 84 bodov bolo určite primerané hodnotenie nášho výkonu. Aj keď tu opäť zaúradovala nevýhoda štartovnej pozície číslo jedna. Úroveň obrán neskôr klesala a myslím si, že ak by sme nastúpili na obrany o hodinku, dve neskôr, dostali by sme vo svetle ďalších výkonov o pár bodíkov viac. To by už ale neboli reálne body odzrkadľujúce skutočný stupeň natrénovania cvikov. Môžem sa však tešiť skutočnosti, že Eros zvládol „kontrolák“ na ktorom mnohí ďalší pohoreli. Aj keď nemáme úplne dotrénované, Erosovi srdce bojovníka určite uprieť nemôžem. Možno na obranách bolo miestami až priveľmi vidno pomoc figurantov a aj rozhodcu domácim pretekárom. Asi naozaj treba byť o triedu lepší ak chcete uspieť aj v zahraničí.
Celkovo by som zhodnotil naše vystúpenie na majstrovstvách slovami „mali sme šťastie“. Najkrajšie vysvetlenie toho, čo je v športovej kynológii šťastie mi raz povedal jeden priateľ: „ Nedá sa očakávať, že na preteku dosiahneš lepší výkon ako v tréningu, pretekárske šťastie je ak sa nič nepokazí“. A ja s ním musím plne súhlasiť.
Potom už nasledovalo vyhodnotenie pretekov, vyhlasovanie víťazov a množstvo príhovorov od rôznych pánov v oblekoch. Trvalo to takmer 3 hodiny! V Luxembursku totiž ľudia rovnako bežne používajú v komunikácií francúzštinu aj nemčinu. Takže vždy keď niekto dohovoril vo francúzštine príhovor, nebolo dôležité aký dlhý príhovor to bol, povedal: „a teraz po nemecky“ a mohli sme si to vypočuť znovu. Vyhlasovanie víťazov tak isto, dva krát vo dvoch jazykoch. Nekonečné! Nakoniec sme sa všetci dohodli, že sa stretneme znovu v októbri budúceho roku v Berlíne na už 8. Majstrovstvách sveta francúzskych pastierskych psov.
A teraz už ideme trénovať, aby sme boli o rok opäť úspešní. Môžete nám držať palce! Alebo ešte lepšie, tiež trénovať. Nevyhráva sa síce vždy, ale Vy a Váš štvornohý kamarát si určite užijete kopec zábavy.
Ing. Mario Hanusek, majster sveta 2009
Hella Kratochvílová, ch.s. beauceronov ŽIVÝ SEN
3.11.2009 STV 2, relácia FAMÍLIA, 29.10.2009 - teraz ste si mohli pozrieť reláciu o vzťahoch v našej rodinke , ak máte dosť odvahy tak si to pozrite tu : www.stv.sk/videoarchiv/relacia/familia/ , je to 44.týždeň
15.10.2009 Grétka /Belfana z Kotrčova mlýna/, naša beauceronka je v kalendári na rok 2010. Boli sme pred vyše troma - štyrmi mesiacmi oslovený vydavateľom tohoto kalendára, či by sme neposkytli fotografie našej Grétky. Strašne sme sa potešili a tak nám kamarátka a majiteľka minibulíka Adyho , Nora Tatárová urobila pár profesionálnych fotiek. A tak sa jedna zapáčila a zapáčili sa aj Grétkyne ohodnotenia zo súťaží a fakt , že Grétka je farbou harlekýn. Slovo dalo slovo a sme tam. Zaujímavé a miestami je mi to až smiešné, že sa ma už nejeden chovateľ opýtal ,,koľko ste za to dali????,,. A ja, že nič, jednoducho sme. Veľa ľudí je asi ešte stále presvedčených o tom, že bez podplácania sa nikam nedostanete. Smutné, ale poučné.
29.9.2009 Dnes vychádza číslo časopisu PES A MAČKA kde nájdete aj článok o čínskych chocholatých psoch, na ktorom sa autorizačne podieľali dlhoročné chovateľky tohoto plemena Ivetka Dudášová a Ivana Šubínová a do svojho ,,tímu,, pribrali aj našu ,,mamu,, Hellu. Treba si časopis kúpiť a dozviete sa o tomto plemene mnoho, jeho históriu, akúsenosti s chovom ale aj reportáž z nedávnej špeciálnej klubovej výstavy a víkendu na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 týchto netradičných tvorov. A čo je asi najhlavnejšie je fakt , že na ,,titulke,, časopisu sa na vás usmieva naša naháčka Chantallka so svojou sestrou, junioršampionkou Charlottkou a veľa pekných fotiek nájdete aj vo vnútri.
26.8.2009 V stánku ste si mohli kúpiť časopis NOVÝ ČAS NEDEĽA , kde je článok o našej ,,mame,, Helle a jej prístupu k psím škôlkarom, rady o výchove psíkov, ale hlavne sú tam moje fotky /naháč Hugo/ a fotky mojich psích kamarátov. Takže fanynky už ma môžete mať zaveseného na stene nad posteľou.
6.7.2009 Do predajní sa dostal časopis PES a MAČKA č.6/2009 , je to odborný mesačník pre veterinárov a chovateľov a na strane 14 a 15 si môžete prečítať článok našej ,,mamy,, Naháči v KIKA . Sme radi, že redakcia časopisu nám vyšla v ústrety a článok o tejto akcii zverejnila. Predsa len, nie všetci si môžu zapnúť internet, tak nech to majú aj v tlačenej forme
20.6.2009 4.ročník súťaže PES SYMPAŤÁK Staré Mesto 2009 Plánované: Z programu vyberáme : 10,00-12,00 otvorenie , príhovor, prezentácia psov, ukážky psov Helly Kratochvílovej a jej zverinca . Občianske združenie Pes sympaťák a Mestská časť Staré Mesto nás oslovili, či by sme na túto akciu neprišli s našimi psíkmi, neukázali čoto z výchovy a socializácie a zároveň sa nepodieľali na organizačných veciach. Veľmi radi sme túto ponuku prijali a pustili sa do práce. Budeme radi, že rokmi získané skúsenosti budú môcť byť dané ďalej a nielen naši psíkovia ale aj my budeme na akcii podporujúcej chov psov v meste, ich bezproblémový život s ľuďmi a pre ľudí. Viac v Novinky - 8.6.2009.
A ako tam bolo :Tak to sa len tak nevidí, to dokážu naozaj len psíčkari a ich štvornohí miláčikovia. V sobotu ráno nás z postele nevyhnalo len očakávanie príjemného dňa s príjemnými ľuďmi a psíčkami ale hlavne strašidelná búrka a chlad. Ani sa nám nechcelo veriť, že po štyroch týždňoch tropických horúčav je možné toto. 15 stupňov a lejak. A je dobré, že sme tomu neuverili lebo tak urobilo aj 65 psíkov a ich majiteľov, ktorý sa na akciu prišli pozrieť.
Z tohoto velikánskeho počtu si trúflo nastúpiť do súťaží o krásne ceny až 41 psíkov. Ukázali veľa z toho, čo vedia, skákali, tancovali či ,,lietali,, zakúsnutý vo vodítku. Jednoznačné je však to, že sa všetci perfektne zabávali a aj napriek počasiu už teraz vieme, že nám z neba padalo šťastie. Aj ukážky obedience a hľadania falošných eur policajnými psami divákov zaujalo. Prezentácia našej chovateľskej stanice ŽIVÝ SEN mala úspech, Grétku to strašne bavilo. CHantallka a Natynko išli po pár hodinách domov nakoľko sú maličkí a zima a vlhko im dobre nerobilo. Som veľmi rada, že tam so mnou boli aj Vlasto, môj manželíček , Renči a Ivetka Dudášová z chovateľskej stanice Family Songś, ktorí sa postarali nielen o Natynka a Chantalku ale aj o zábavu. Pár minút slávy však zažili všetci, keď sme sa mohli vidieť vo večerných správach tv JOJ . Na akciu sme neprispeli len tým, že sme tam boli a jednostaj behali hore dole, ale aj materiálne a to výrobou pamätných pohárov , obrazov, dekorovaním koberčekov a diek, či tričiek ako cien víťazom. Čo k tomu dodať, ďakujeme tým čo prišli a môžu ľutovať tí, čo ostali doma za pecou. Ale to nič nemení na tom, že vás v roku 2010 milo privítame na akcii 2010.
9.-10.5.2009 Obchodný dom KIKA . V tieto dni nás budete môcť vidieť v obchodnom dome KIKA kde budeme zabezpečovať Lady days. Môžete si prísť pre rady čo a ako s malým psíkom v období vašej dovolenky, akú kozmetiku používať na jeho umývanie, či malé triky ohľadne úpravy srsti. Obliekanie psíkov v zimnom období a tiež spôsoby kŕmenia psíkov. Prídite a na vaše otázky vám zodpovieme ako najlepšie budeme vedieť. Pani Dudášová z Hotela pre psíkov v Bernolákove a ja sa na vás tešíme. Prineste si so sebou aj vašeho štvornohého miláčika. Obchodný dom KIKA rád privíta nie len vás ale aj jeho. Pes je predsa členom rodiny a nie je hodný toho, aby bol odparkovaný pred nákúpným centrom ako vaše auto.
Český klub chovateľov beaucerona nás dal na 2.stranu nad ,,psí desatero,, . Sme veľmi hrdí, že sme sa dostali na stránky boseroňákov, ktorí sa chovu tohoto plemena venujú s maximálnou pozornosťou a s veľkým nadšením sa starajú o to, aby český chov plemena beauceronov bol jedným z najlepších na svete. Viac o ňom na www.beauceron.cz
Hugo bol hlavným aktérom reportáže relácie REFLEX, kde všetkým ukázal, že existujú aj taký psíkovia bez srsti ako je on.
Oblečená Chantallka zaujala redaktorov denníka Nový čas.
Hugo v denníku Nový čas ako zástupca naháča SAMa zo Santa Barbary, ktorý zomrel s titulom ,,najškaredší pes sveta,, ako 17 ročný cca v roku 2003.
V celonárodnej súťaži fotografii, ktorú vyhlásili
www.havino.net a noviny SME sa naši hafanovia umiestnili na krásnom 2.mieste
Navštívte nás zase.....