Sme radi, že ste si otvorili naše stránky.....
Tak ako v iné roky sa tu budete stretávať s príbehmi a fotečkami psíkov našich kamarátov, ktorí u nás strávili svoju dovolenku, alebo chodia k nám do škôlky................./v zmysle dohody neuverejňujeme dovolenkárov, ktorých majitelia si to neželajú/ . Text nájdeš ak dáš myš na fotku.
NOVEMBER 2010
Turkménsky alabaj WERA
OKTÓBER 2010
Boston terier VITO - je to štvormesačný psí chlapec a myslím si, že fotky hovoria za všetko a tak som sa nejak ani nerozpisovala. Vito k nám chodí na socializáciu a aby sa naučil základy poslušnosti a správania sa v meste. Je to neskutočný smejko a všetko obráti na srandu. Ale je to predsa len teriér a tak má aj svoje malé mušky. Ale kto ich nemáme ? :-) Každopádne zapadol do partie.
SEPTEMBER 2010
Čínske naháčky ORNELLKA a SOFINKA
Rhodésky ridžbek KUBKO
Rekondičný pobyt po ťažkých operáciách Kríženec DIXO a nemecká ovčiačka RADKA /Babú/
AUGUST 2010
Minibullterér ADY
Bobtail MORIS
Americký kokršpanel - staršia dáma KIARA
Pudel malý - RONY
JÚL 2010
Americký kokršpanel - slečna SANY
Retriever LEMON a Weimarský stavač - slečna MIA
JÚN 2010
Paterdall teriér kpt.HOOK - tak tu k fotkám popisky nenájdete, jednoducho treba sa zapozerať do tvárí jedného skvelého psieho chlapíka akým ,,HUK,, je. Aj jeho meno mu presne sadne.
MÁJ 2010
Malé dievča QUINY - čínsky chocholatý pes - powder /KLIK na foto - text/
APRÍL 2010
Kokršpanel JACK - /KLIK na foto - text/
Yorkšírska teriérka EBBY a čivavák GOUPI - /KLIK na foto/
MAREC 2010
Labradorskí chlapci BART - hnedý a MILO - čierny - /KLIK na foto - text /
Labrador - ka LEJLA
Rodésky ridžbek ARCO
FEBRUÁR 2010
Labradorka EMMA /hnedá/ a labradorka LOLA /biela/
JANUÁR 2010
Škôlkári - WERO - retriever a kríženci DAFIK, AĎKA a NIKA
MORIS - bobtail
CONY - ridžbek
31.12.2009 Ostatné dva decembrové týždne do ktorých patria aj Vianoce a Silvester 2009 sme prežili v obkolesení našich psích kamarátov retrievera Danka, drsnosrstého jazvečíka Fredyho, maltézkeho psíka Maximiliána, labradorky Emmy. Okrem toho nás prišli pozrieť aj naháčky Ornellka a Sofinka takže tu bolo veľmi veselo. Práce nad hlavu, aby mali všetci po čom im psie srdiečko piští ale nie je nad to vidieť, že psík si zvykol a nie je mu tak clivo po ich páničkoch, ktorí si aspoň nachviľku chceli zalyžovať bez nich. Aj tak si osobne myslím , že na horách niekde v cudzej hotelovej izbe kde by boli celý deň bez pánička by si to asi neužili. Iné by urite bolo keby mohli srandovať na svahu spolu s majiteľom avšak nie všetci sú na tom zdravotne dobre, alebo majú na to zimnú srsť. Napríklad Dan je staručký a zadné nohy mu už tak neslúžia. Keď prišiel nevedel sa ani poriadne postaviť, naša ,,mama,, mu každé ráno pomáhala vstať a venčila ho tak, že ho podopierala pod bruškom a odľahčovala mu chôdzu. Odchádzal od nás ako mladík, predstavte si, že jeden deň aj aportoval loptičku a tešil sa že môže čo to pobehnúť. Fredy je zase jazvečík s ,,nízkym podvozkom,, takže lyžovačka vo vysokom snehu tiež nič moc. Emma, to je teda lietadlo, behá , skáče, blbne . Tá by nelyžovala len so svojou rodinkou ale s celým svahom. No a Maximilán je maltézačik, ktorému polihovať na podlahovom kúrení pred televízorom urobí určite lepšie ako stáť v rade na vlek. Užili sme si veľa srandy , aj nám trošku nasnežilo, každý si pod stromčekom našiel svoj darček a opäť sme sa presvedčili, že aj ďalšie Vianoce strávime v kruhu najbližších psíkov.
14.12.2009 V novembri sme sa stretli s veľa psíkmi aj na výcvik a výchovu ale aj na to, aby si u nás užili kľud bez svojho pánička a mohli si vlastne robiť čo sa im zachce. Kokršpanej Jack je už našim stálym hosťom, vie sa už patrične správať a berie naše zákony a pravidlá ako alfu omegu. S ,,mamou,, sa veľmi rád hrá a inak odpočíva. Ridžbek Arco je jeden vyrovnaný psík, rád má dlhé prechádzky a šantenie s Grétkou, je veľmi poslušný ale vie si postaviť aj hlavu. Ridžbečica Cony je veľmi zádumčivá dáma s dosť ťažkou povahou. Chodí k nám aj na prevýchovu, skôr teda socializáciu. Je strašne naviazaná na svoju rodinu a k cudzím psom začína byť agresívna a cudzím ľuďom nedôveruje vôbec. Ale pomaličky si zvyká a práca s ňou je veľkou výzvou. Každopádne je to zaujímavý člen tejto spoločnosti a stojí za to sa jej venovať. Čivava Goupi k nám chodí na fitness pobyty. Ide vždy o kvalitné stravovanie a veľa veľa pohybu. K nám príde Goupi vždy s nadváhou a odchádzka pekne schudnutý, vybehaný a šťastný z toho, že zase môže papkať a papkať. Je to ale rozkošný chlapík , plný lásky a porozumenia. A čo je hlavné, aj ja ,,naháč Hugo,, ho mám strašne rád a vždy sa na neho teším. A to znamená aj to, že môže spávať v našej spálni . Je to predsa naša rodina. Veterán, skoro 10 ročný pudlík Amor tu strávil čas bez svojej paničky keď sa ona rozhodla konečne si oddýchnuť a išla na pár dní na dovolenku. Amorko sa drží stále našej ,,mamy,,. No, kto sa jej nedrží ? Ale Amor ju má úprimne rád, stále bol s ťou, išiel za ňou vždy tak dva centimetre či už na záchod alebo do kúpeľne. Jednoducho bol pri nej spokojný a tým pádom aj pokojný. Nikdy sa mu nelenilo zdvihnúť svoj zadok keď sa mu stratila z dohľadu. Jednoducho Amorko si ju adoptoval a bol nesmierne šťastný z jej náklonnosti. Veľkou zaujímavosťou je aj to, že Amor nenávidí mačky a všetky hneď naháňa a rieši ale s naším kocúrom našli spoločnú reč a ešte spolu aj spávali. Príroda nás vždy niečím prekvapí.
1.11.2009 Uplynulých pár dní si tu vychutnali jazvečík Fredy a retriever Dan. Sú to naši starí známi a tak nás neprekvapilo, že Fredy mal zase raz chuť na všetkých okolo ceriť zuby a Danko si užíval pokoj a kľud v prítomnosti Grétky. Našou novou priateľkou, teda nie až tak novou lebo sa už aký taký čas poznáme je Cony. Je to slečna od teraz tak moderného plemena ridžback. Cony je trošku bázlivá, všetko do čoho ide si preverí aj päť krát . Na prechádzke ju dokáže zneistiť aj hejno vrabcov ale inak je to veľmi milá, krásna a svoju rodinu milujúca slečna. Myslíme si, že sa z nás stanú kamarátky . Pri Grétke sa za pár dní osmelila a správala sa otvorene a hravo. Chce to všetko len čas a zodpovedný prístup.
22.10.2009 V posledných dňoch naše služby opäť vyhladali starí kamaráti. Minibulík Aduško, bobtail Morisko a kokršpanel Jack u nás zažili prudké ochladenie o dvadsať stupňov, ktoré v minulých dňoch navštívilo naše končiny. Dnes už je zase všetko v poriadku a z teplých lúčov slnka sa veľmi tešia. Jack už býva menej agresívnejší čo sme veľmi privítali, išlo vlastne len o to, že na našu ,,mamu,, strašne žiarli a nikto okrem neho by k nej nemal vôbec ani oňuchať. Ale naša ,,mama,, ľúbi všetkých psíkov a tak sa Jack pomaly ale isto zmieruje s tým, že u nás je viacej psích kamarátov a zaraďuje sa do smečky. A ide mu to veľmi dobre. Už po štvrtej návšteve je ochotný a hlavne schopný s radosťou sa so psíkmi aj pohrať, jediné na čo si dáv a ešte pozor sú hračky, kradne vlastne všetky a všetkým a zhromažďuje si ich na jednom mieste z ktorého na všetkých striehne. Moris už dospieva a začína si všetko značkovať, akonáhle však zdvihol nohu a snažil sa označkovať našu sedačku ,,mama,, musela rázne zakročiť. To si psík naozaj nemôže dovoliť, a okrem toho tu som doma JA, naháč Hugo a vlastne všetko je MOJE. Moris hneď pochopil o čom to je , je to veľmi chápavý a zlatý psík, ktorý miluje dve veci , a to jedlo a naháňanie. Obidve mu ,,mama,, dopraje, veď je to ešte ,,bábo,,. Dosť je prekvapený z toho, že treba začať už aj čo to poslúchať a povely poslušnosti si osvojuje nerád. No povedzme, ktoré dieťa rado chodí do školy ? Aduško je Aduško, zvykol si na nás a my na neho a je to vlastne ako náš Ďalší prírastok do rodiny. Stretávame sa už viac ako rok a to dosť intenzívne. Je pravda, že tú to ďalšie štyri packy navyše ale každý už vieme čo od seba môžeme očakávať . To je na nezaplatenie.
3.9.2009 Novofundlanský pes MAX je naše ,,malé,, babatko. Je to psík veľmi kľudnej povahy, ale na druhej strane keď sa rozhodne niekam ísť a zaberie tak jednoducho ide. Našu ,,mamu,, poslúcha na slovo pretože sa mu venuje na plný úväzok. Tentokrát ho aj kúpala a hodiny a hodiny česala a česala. Max jej za to dával velikánske pusinky po ktorých jej neostávalo nič iné ako ísť do vane. Max je jednoducho miláčik, ktorý keď má veľa lásky tak o to viac je schopný jej rozdať naokolo.
2.9.2009 Faraónsky pes OSMAN nás poctil svojou návštevou iba na pár dní. Už dávno sa nám toto plemeno páčilo ale až s jeho príchodom sme si uvedomili, že je to naozaj jeden priateľský, veľmi inteligentný a dobromyselný pes. Aj napriek tomu, že je oddaný svojmu pánovi a jeho rodine zapadol do našej rodiny veľmi rýchlo. Hral sa s inými psami ale najradšej mal hrátky s našou ,,mamou,, , ktorá mu zase bola vďačná za jeho zmysel pre fotografovanie. Modelom stál veľmi rád a typický úsmev pre ,,faraónov,, rozdával na všetky smery. Pre nezainteresovaných musíme povedať, že to vždy vyzeralo ako keby vás mal v najbližšej sekunde pokúsať ale on vás len s veľkou láskou pooblizoval až za ušami. Inak bol kľudný vyrovnaný a mierny pes avšak musel byť denne vybehaný . Vyžadoval dlhšie pravidelné prechádzky.
26.8.2009 Brabantík Verdel je teda unikátny zjav. V tom dobrom zmysle. Každého by nakryl, poľúbil a všetkých miluje. Samozrejme okrem chlapov. Tých priam nenávidí a dlho trvá kým si na nich zvykne. Inak je docela prispôsobivý, pre nás veľmi krásny a máme ho radi aj napriek tomu, že sa dlho nezdržal. Papá len vyberanú stravu , ,,žiadne granule,, , ale nepohrdne ani piškótikmi. Je absolútne samostatný, na druhej strane veľmi dobre a rád poslúcha. Bol to taký náš maskot. Niekto nám raz povedal, že náš naháč Hugo vyzerá ako netopier. Tak to ste ešte nevideli Verdela! Je to jeden z najkrásnejších ,,netopierov,, na svete. Svojou otvorenou a vľúdnou povbahou si nás absolútne získal, má svoje ,,muchy,, ale tie akoby sme ani nevideli a nepočuli. Zvykol štekať a štekať, no čo už, práve vtedy keď sme sa mu nevenovali. Do našej svorky zapadol, vyplnil chýbajúce miesto a myslíme si, že tu bude mať vždy to svoje miestečko rezervované. Možno by niekto povedal, že je rozmaznaný a problémový, ale to je len uhol pohľadu, Verdel je proste Verdel a o tom ďalej nie je hodné diskutovať.
20.8.2009 Slečna rhodéskeho ridgebacka /čítaj rodésky ridžbek/ SHERRY bola teda pravá dáma. Vedela sa prispôsobiť danej situácii, veľmi dobre si rozumela aj s inými zvieratami, teda psíkmi. Po našom kocúrovi Baronovi teda išla riadne ale vždy si dala povedať a nakoniec ho nechala tak. Prejavila sa v nej inteligencia a zároveň ale aj ostražitosť. K ľuďom bola veľmi priateľská. Potrebovala dostatok pohybu a tak sa veľmi tešila keď s ňou naša ,,mama,, denne ráno behávala. Do rodiny veľmi rýchlo zapadla.
31.7.2009 Kríženec Dixo, ktorého voláme Diximír si zase našiel k nám cestu . Je to náš ďaľší psík, ktorý je tu ako doma, spí s nami a aj ďaľší príslušníci našej rozvetvenej zvieracej rodiny ho prijali za vlastného. Aj napriek tomu, že z Dixa vyrástol za rok psí mládenec a patrične sa k tomu správa je veľmi vďačný za to čo mu poskytujeme a hlavne, že ho máme strašne radi. S inými psíkmi si veľmi dobre rozumie, ale nemôžu si robiť nároky na našu psiu ,,mamu,, , to sa potom zmení na ,,zúrivú žiarlivú beštiu,, a nepozná kamaráta. Jednoznačne Dixo je neskutočný psí priateľ. Dvojica psíkov Dan a Fredy je udomácnelá až tak, že jazvečík Fredy, ktorý nemal vždy náladu na to, aby sme sa na neho čo i len pozreli je teraz spokojný natoľko, že sa vždy položí na chrbátik a nechá sa masírovať aj hodinu. Starého pána retrievera Dan-ka masírujeme aj tri krát za deň. Má už veľké problémy ráno vstať na zadné nohy a vidíme, že masáže mu pomáhajú. Po týždni dokáže veselo prebehnúť dvor sem aj tam a aj krátke prechádzky ho bavia. Miluje život. Kokršpanel Jack je teda trieda. Nosí džíny, má pršiplášť aj mikinu, je to taký model a podľa toho sa aj správa. Pokiaľ sa venujeme len jemu je všetko v najlepšom poriadku ale nedajbože sa naša ,,mama,, musí postarať aj o niekoho iného tak žiarli a žiarli. Jednoducho ešte necháme prečo je to tak. Doma je zvyknutý sám so svojou paničkou a tak mu ani nezazlievame, že je trošku rozmaznaný. Každý sme predsa nejaký a keby sme boli všetci rovnaký tak by to na tomto svete asi nebolo zaujímavé.
14.7.2009 Minibullík Aduško je u nás ako doma, je to taký náš mazlíček. Naháčky Sofinka a Ornellka a ich kamarátka kríženka Bobina si zaskočili na pár dní a nocí, aby si odpočinuli od svojich páničkov a konečne si užili psí život ,,na samote u lesa,,. Bolo srandy kopec ale aj roboty . Veľkosťou sa odlišoval len salašnícky pes Lenny, ktorý svojím telom ale aj perfektnou povahou zetienil uštekaných maláčov. Veselý retriever Oskar si tu u nás zase urobil aportovacie cvičisko a aportoval a aportoval. No to vám poviem, láskou by som sa rozdala, ale nešlo to. Prečo nemá človek rúk ako stonožka, teraz mi chvýbali na hladkanie, všetci chceli byť pri mne, natlačený telo na telo a aspoň trošku cítiť, že ich má niekto rád. Aj na hádzanie loptičiek pri aportovaní by sa zišli ruky navyše. Hm, budem musieť nad tým pohútať. Ale párty sa vydarila a zvieratká aj ich majitelia mohli ísť spokojne domov.
8.7.2009 Maltézák Maximilián nás poctil po dlhej dobe svojou návštevou a tak sme si užili veľa srandy a hlavne jeho atypickej povahy. Keď on chce tak je veľmi veľmi milý ale ak nemá svoj deň vie byť nevrlý až urážlivo drzý a kúsavý. Maximilián si nás ale už dávno obľúbil a tak u nás sa vždy správa dobre. A aj my sa k nemu správame pozorne a tak sa vlastne dopĺňame a všetci sme spokojní. Maximko sa nerád nosí na rukách avšak ak má náladu tak sa sám vypýta a dá sa rozmaznávať.
22.6.2009 Minibullteriér Ady už nie je taký mini ako keď k nám prišiel po prvý krát pred rokom. Rovnaké však na tom je to, že sa stále veľmi rád hrá a behá a jeho energia je nekonečná. Z toho vyplýva, že nie len my psíkovia ale aj ľudia v našej rodine majú program na 24 hodín denne. Našťastie teraz už je zvyknutý si pekne večer ľahnúť a spinkať až do rána, takže aspoň v noci nie sme zahrnovaný neskutočne vrúcnou láskou bullteréra. Aduško miluje naozaj celým svojím srdcom aj telom a tak sa často stáva, že z nepozornosti vám ,,vlepí,, pusu nosom či zubami a vidíte všetky hviezdičky. Aduško je prosto taký, milý biely gumkáčik. Stále skáče, hore dole, behá, aportuje. Potom si zalezie do svojej klietky, ktorú si nosí všade so sebou, či už na výstavy alebo k nám a tam si zdriemne. Cíti sa tam bezpečne a tak ho nenútime spinkať na gauči. Trošku si oddýchne, naštartuje svoje sily a fičí ďalej. Je to vyrovnaný harmonický pes.
16.6.2009 O kokršpaneloch sa toho narozprávalo veľmi veľa a tak sa nezvyknem k plemenu vyjadrovať pokiaľ ho nepoznám. Tak to bolo aj s VIKTÓRIOU. S jej páničkom sme sa stretli už predtým ako k nám prišla a to hlavne z dôvodu toho, že Viktória má už 1O rokov a svojsky sa správa ku psíkom. Jednoducho povedané je trošku výbušnejšej povahy a dáva jasne najavo, kto je pánom ulice kde sa práve nachádza. V jej veku nič mimoriadne a tak sme sa dohodli, že u nás bude mať komfort hotela, svoju sedačku a na prechádzky budeme chodiť výhradne iba s ňou a žiadneho iného psíka jej do ,,partie,, dávať nebudeme. Viktórii sa u nás už od prvej chvílky páčilo , ale aj po našich psíkoch pár krát ,,vaštartovala,, . Nič strašné to nebolo, len dávala najavo svoju vôľu a tú mi nikomu neberieme. Naša ,,mama,, ale aj náš ,,tato,, sa jej veľmi páčili. ,,Tatovi,, nosila dokonca pri jeho návrate z práce papuče priamo pod nos. V našej rodinke si veľmi rýchlo zvykla a po pár hodinách nastala zmena v ktorú sme ani nedúfali. Viktória si začala rozumieť s našimi psíkmi. Aj s čivavákom Goupim, ktorý tu v tom období bol . Spala s nimi v posteli, naháňala sa s nimi, či opalovala na trávičke. Vo svojom veku veľmi rada aportovala . Samozrejme aj von sme chodili vždy v dvojici. Táto kokršpanielska princezná nás veľa naučila a veľmi milo prekvapila. Tešíme sa na ňu, možno budeme mať zase príležitosť stretnúť sa s ňou. Nuž, človek ale aj pes sa učí celý život.
8.6.2009 Po dlhej dobe ale predsa nás opäť navštívil náš velikánsky kamarát, a to doslovne, bernský salašnícky pes LENNY. Je jednoducho skvelý, už pri príchode nám dal jasne najavo, že vie do čoho ide, keď nám skoro od radosti prevalcoval bránku. A potom sa už len celý deň jašili a blbli, na prechádzke nechal odkazy na každom rohu so správou ,,Už som kamoši zase tu !,, a tešil sa z našej priazne. Lenny je miláčik, trošku veľký, niekedy tvrdohlavý ale inak veľmi kamarátsky.
31.5.2009 Ten čas tak strašne rýchlo letí, že mi neostávala ani chvíľka a tak až dnes sem dávam našich čestných ,,májových,, hostí, ktorí nás potešili svojou účasťou u nás. Boli veselí a hraví. Niektorí u nás pobudli pár dní a niektorí sa zdržali dlhšie. Čivavák GOUPI zapadol do našej rodinky akoby tu býval už dávno. Opäť nás prišli pozrieť aj DAN a FREDY. A na chvíľku sme sa stretli s rozkošnou naháčkou BARBIE. Bullteriérka VIVA a basenji BENJI si tu užili hry a prechádzky využívali naplno. Každopádne všetci sú čarovní a majú svoje ,,muchy,, , niektorí väčšie a iní zase menšie. Povedzme si pravdu, ani mi ľudia nie sme rovnakí, ako by to predsa vyzeralo keby sme boli všetci poslušní a milí. Zachvíľku by nás to omrzelo a preto som rada keď môžem stretávať psíkov so ,,svojou hlavou,,. Je to predsa len výzva. Potešte sa aj vy pohľadom na nich.
25.4.2009 Allan má síce 14 rokov ale pri jeho príchode sme pobadali, že to nebude ten charakteristický psí geriatrik. Pri prvom kontakte sme zistili, že jeho život nieje napapať sa a ísť si ľahnúť ako u väčšiny tak starých psíkov. Allan spal 3 hodiny denne, teda samozrejme cez noc a mimo to stále behal, šantil, štekal a hrabal. Keby nemusel nosiť plienky, nakoľko únik moču už nezastavil, ani by ste neuverili, že má toľko rokov. Je to jeden absolútne vyrovnaný veselý a milý psík a hneď vedel, že psie dievčatá sa mu ešte páčia a nerobilo mu problém prenasledovať ich od rána do večera. Potom sa len pritúlil k našej mame a následne na to sa ztočil do pelieška a zaspal. Ale nie nadlho. Už po hodinke bol na nohách, spapal všetko čo si našiel v miske a hor sa do hier, naháňania aportíku a psíkov naokolo. Toleroval sa naozaj so všetkými koho sme stretli a jeho životným krédom je užiť si čo najviac a čo najdlhšie. Závidenia hodná nátura.
21.4.2009 Naši priatelia retriever Dan - ko a jazvečík Fredy si s nami trošičku prebehli svoje unavené staré kosti. Pookriali tu a pri našich havkáčoch, hlavne pri Chantallke omladli. Mama ich vyčesala a postarala sa o full servis, tak aby mali vždy všetko po čom im ich psie srdiečko pišťalo. A im len ostal úsmev na psích perách a radosť v psích očiach.
15.4.2009 Cez Veľkonočné sviatky si nielen u nás užívali psíkovia svoju dovolenku. Aj v Bernolákove sme mali veľa robotky. Psíkovia mali celý deň postarané o zábavu. Prechádzky, hranie, venčenie a trošku výcviku a výchovy im zabralo celý deň a cez noc mohli oddychovať čo im srdce ráčilo. ,,Šteniatko,, novofundlanďana Maxa chrápalo ako dospelý chlap, ,,bláznivá,, labradorka Emma stále riešila všetko čo sa kde pohlo a maltézák Maximilián si užíval pokoj a kľud v peliešku. Nič na tom, že ,,tato,, v tomto období práve ochorel a niektoré psíky sa mu natlačili do postele a boli blahom bez seba, že nemusia naozaj nič robiť a len ležať a ležať. Boli sme sa kúpať nielen v jazere ale aj hadica urobila svoje. Veď bola šibačka a oblievačka ! Novofundlanďák Max a labradorka Emma na našu ,,mamu,, neskutočne žiarlili a vychádzky s ňou si obľúbili natoľko, že keby mohli stále sú na nej prilepený. Každopádne počasie nám prialo a všetko dopadlo dobre. Aj napriek tomu, že tentokrát bolo práce naozaj nad hlavu. Ale dali sme sa na ,,boj,, a musíme bojovať. Naše heslo ,,Ak je pes spokojný aj my sme v pohode,, sa nám podarilo splniť a teraz hor sa do ďaľšej výcvikárskej výzvy.
7.4.2009 Arik je maďarská vizsla. Je to chlapec ešte nie ročný a z času na čas príde do škôlky aby si jeho panička mohla povybavovať veci pri ktorých by jej svojou veselou bezprostrednou povahou určite zavadzal. On by jej chcel pomôcť pri všetkom, ale v niektorých situáciách to nie je vhodné aj napriek tomu, že on to myslý úprimne a strašne sa snaží. Aj v škôlke okrem neustáleho skákania, behania za loptou a usmievania od ucha k uchu /a to doslovne/ chcel sadiť stromčeky či pomáhať pri hadici s vodou. Ajk keď sa v škôlke môže robiť skoro všetko , poriadok ale musí byť a tak sme Arika radšej zamestnali aportíkmi. Loptičky, drevečka či uzle znášal hore dole a najradšej by si ich do papule nacpal všetky. Arik je síce veľmi temperamentný ale aj dobrosrdečný a od lásky by vás zjedol. Najväčšou odmenou pre neho nie je ani tak pamlsok ale to, keď sa s ním maznáte na zemi a dovolíte mu aspoň na chvíľku aby vás prevalcoval. Toľko radosti v psích opčiach ste ešte nevideli.
2.4.2009 Suzie je lakeland teriér a je to dievča veselé až až. Okrem iného rozpráva iba anglicky takže to bola velikánska sranda. Človek sa učí celý život a tak som sa aj ja na ,,staré kolená,, začala venovať jazykom. Suzie cestuje po Európe so svojimi majiteľmi američanmi a keď s nimi nemôže ísť na rokovanie tak ju dajú niekomu na stráženie. U nás zapadla do kolektívu ihneď a to aj napriek tomu, že si zobrala všetky aportíky, ktoré chcela za každú cenu stále ťahať so sebou. Jednoducho asi je zvyknutá sama sa zabaviť a to jej stačilo. Bola veľmi milá a príjemná. Veď posúdte sami.
23.3.2009 Labrador Oskar je z tých šťastných psov, ktorý nemajú v živote inú prácu ako neustále aportovať. Oskar je veselý chlapík, ktorého oči sú stále nalepené na loptičke akéhokoľvek tvaru a farby. Len aby stále lietala a lietala a on mohol lietať za ňou. So svojou skvelou bezproblémovou povahou okamžite zapadol do našej smečky a užíval si to tu. Je trošku aktívnejší ako iné psíky avšak u nás sa mu ,,mama,, venovala 24 hodín a tak bol vybehaný do sýta a v noci pekne spinkal. Našiel si tu veľa kamarátov a s každým vychádzal výborne. Stále sa usmieval. Jednoducho mládenec, ktorý nemá problém.
18.3.2009 V živote človeka sa stávajú veci kedy sa nemôže naplno venovať svojim psíkom a tak to aj bolo v prípade paničky jorkšíračky Rubinky a maltézačky Simonky. A tak, keďže sú to naši velikánsky kamaráti , obidve bábiky u nás pobudli v škôlke. Srandy bolo kopec, cítili sa ako doma a veľmi nás potešilo, že aj Rubinka, ktorá je veľmi naviazaná na svoju paničku si miestečko u nás našla a bola spokojná. To poteší najviac. Keď vám pes dá najavo, že vás berie.
16.3.2009 Bady je skvelý veselý mladík od plemena retriever. Celý čas sa len usmieval, koketoval s našou Grétkou a vlastne so všetkými ktorých stretol. Furt bol dobre naladený až do toho momentu, keď mal ísť večer spať. Kňučal a kňučal a vykecával. A tak si vydobil aj to aby naša ,,mama,, s ním spala. Spala pri ňom, aby sme boli presní. A on bol za to tak vďačný, že sa k nej pritúlil a bol spokojný až do rána.
13.3.2009 Rex – kríženec labradora a nemeckého ovčiaka, vo výbornej fyzickej kondícii, v menšej nadváhe s kladnými povahovými vlastnosťami ale s výnimočným prahom strachu z nepoznaného. Nie je zvyknutý na život v meste a jeho nástrahy ako autá, ľudia, iní psy. Veľký strach má z bicyklov a väčších skupiniek ľudí. Nemá rád veľký hluk ako brzdenie áut, trúbenie, spojený s veľkomestom. Nebojí sa na druhej strane búrky, bleskov, bažantov, väčších plôch nahusto porastených stromami. Zo začiatku bolo jeho veľkým problémom aj krátke vodítko, prišiel k nám zo samoty u lesa. Za svoj domov považuje veľký priestor, ktoré mu krátke vodítko značne zmenšovalo. Je milý, kľudný a vyrovnaný pokiaľ sa cíti neohrozený. Nakoľko jeho strach je veľký v tomto okamihu býva neovladateľný a tak treba dávať pozor na okolie v ktorom sa pohybujete. Vždy treba byť o jeden krok pred ním /obrazne/ a vysledovať možné ,,nebezpečenstvo,, aby nedošlo k priamemu kontaktu a vystrašeniu psa. Má neagresívnu povahu, vrčí iba keď chce niečo povedať ale vrčanie neprejde do útoku. Jeho mimoriadne vysoký intelekt ho predurčuje k tomu čo robí , to že je spoločník svojich páničkov ho napĺňa spokojnosťou z toho, že je užitočný. Má obrovskú chuť spolupracovať s človekom. Je silný, rýchly, a odolný pes a pri zodpovednom vytrvalom prístupe k zvykaniu ho na mesto by sa mohol postupne strachu zbaviť . Treba postupovať pomaly, do ničoho ho nenútiť a vždy stáť za ním. Chrániť ho a chlácholiť pri jeho rozrušení a a utvrdiť ho v tom, že sa nič nedeje. Je všestranný a dokáže sa prispôsobiť prakticky každej situácii. Nie je nutné ho vychovávať nejak prísne, ale rozhodne dôsledne . Musí človeku plne dôverovať. Svoju úlohu vo výchove a výcviku hrá aj civilizácia, o ktorú on vlastne pobytom v prírode prišiel. Rex nesmie stratiť istotu v žiadnom prostredí a za žiadnych okolností. To všetko chce veľa času a úsilia z našej strany. Osobne si však myslím, že to stojí za to a nakoniec sa nám to vráti v podobne vyrovnaného a spokojného psa. Myslím si, že po dvoch, troch mesiacoch by mohol byť Rex jeden sebavedomý mestský chlapík. U neho je skvelé, že rozumie ľudskej reči a vie kedy to s ním človek myslí dobre. To, že vyrastal sám /bez iného psíka v okolí/ je u neho vidieť aj na tom, že sa dokáže zabaviť sám naháňaním vlastného chvosta /ako kamaráta/. Je to prvý znak osamotenia .Rex žil sám s dvoma ľuďmi na samote v lese a teraz po nehode kedy ľudia museli ísť do mesta sa nsaží aj vďaka nám zvyknúť si na mestský život. Je tam len deficit iného psieho tvora v okolí.
6.3.2009 Psíkovia Dan a Fredy sú osobnosti, ktoré nevidíme každý deň. Sú na seba naviazaný ale aj napriek tomu si veľmi rýchlo, hneď v prvý deň zvykli na vzniknutú situáciu, že určitý čas pobudnú u nás a zmierili sa s tým. Prijali ma ako svoju majiteľku, aj napriek tomu, že nie som jazykovo zdatná a povely v holandštine mi moc nešli. Ale rozumeli sme si a vždy vlastne urobili to čo som od nich žiadala .Na druhej strane aj ja som robila všetko čo som im na očiach videla. Chcela som, aby pobyt u nás vnímali ako prínos a aby im čo najmenej bolo smutno. Myslím, že sa to podarilo. To je vidieť aj na fotkách. Fredy - jazvečík, je dosť dominatný. Von sme chodili tri krát denne a potom keď sme sa nehrali na záhrade tak spinkali, už sú to páni v rokoch, hlavne Dan - retriever. Ten ma milo prekvapil tým, že sa so mnou strašne rád hral keď som mu hádzala snehové gule. Úplne omladol. Myslím si, že ,,klasický,, hotel pre zvieratá s klietkami v jednom rade za sebou by ich asi značne stresoval. Sú dosť naviazaný na majiteľku a už pobyt u nás ich určite vyčerpal aj keď sa domnievam, že sú natoľko inteligentní, že vedeli, že to nebude nadlho. A tak si to aj patrične užili.
24.2.2009 Jednoznačne najmilšia, najkľudnejšia ale na druhej strane aj najšialenejšia, čo sa týka aportovania, bullteriérka VIVA sa u nás na pár dní zastavila a poslala svojich páničkov na lyžovačku. My sme sa tu spolu pohrali, ponaháňali sme bažantov v okolí ale na večeru boli granulky. Potom sa len natiahla a zaspala a tak to išlo stále dookola. Vivuška už vie čo znamená dovolenkovať a tak si z ničoho nič nerobila a iba naháňala snehové gule, vyvaľovala sa a papkala, samozrejme piškótiky. A keď sa naši kamaráti vrátili z lyžovačky Vivuška sa strašidelne potešila a išla domov. Len ja , naháč Hugo a naša ,,mama,, sme si všimli jej letmý úsmev za oknom, keď nastupovala do auta. Akoby hovorila ,,veď sa zase uvidíme, už sa teším,,.
20.2.2009 O labradorovi sa hovorí, že to je milé, vyrovnané a kľudné, ľahko ovladateľné plemeno. Emma, slečna labradora nádherne čokoládovo hnedá, ktorá sa u nás zotavovala po operácii je veľmi milá to je teda fakt. Od lásky by vás zjedla. Na druhej strane je dvadsadštyri hodín v pohybe, najradšej by aportovala od ráno do večere /čo je mimochodom jedna z hlavných vlastností labradora/ no a po všetkých psoch, ľuďoch, vranách ale aj po našom kocúrovi by len skákala a skákala. Ja osobne si myslím, že má niekde v tele strunku. Niekde som čítala, že labrador zbytočne nešteká, hm, Emma je ukecaná a stále by nám len chcela niečo povedať. Každopádne je to dosť dominantné zvieratko. Má strašne rada kontakt s ľuďmi a mimoriadne vysoký intelekt takže je jasné, že je vždy o krok pred nami. Má len 9 mesiacov a tak predpokladáme, že toto jej ,,pubertálne,, správanie raz skončí, veď aj mi sme boli deti a koľko sme toho porobili. Emma je jednoducho jeden maximálne veselý psík, s chuťou zjesť všetko, za každých okolností a v akomkoľvek množstve. Nedávno prekonala operáciu, len pred týždňom jej vyberali stehy z bruška ale správa sa akoby to išlo mimo nej. Šaškuje, behá, všade má strčený ten svoj čumáčik aby jej náhodou nič neuniklo. Je to jeden z tých šťastných psov, ktorý našiel výborných majiteľov a má pred sebou super život.
14.2.2009 V Bernolákove u Ivetky v ,,našom,, hotely pre psíkov bolo tak strašne veselo, že sme sa tam museli ísť pozrieť aj my. Naša ,,mama,, zobrala so sebou Chantallku na výlet medzi psíkov, ktorí si užívali hier v krásnom prostredí 18 árovej záhrady a potom si s nami veľmi radi posedeli v teplúčku rodinného domčeka. Chantallka bola tak strašne unavená, že zaspávala po stojačky. Všetci sa napokon poukladali do pelieškov a aj my, ľudia sme si mohli trošku po prechádzke vydýchnuť. Nie však nadlho nakoľko sme začali chystať pre psíkov večeru a to nie je len tak nakŕmiť toľké hladné papuľky. Prechádzka psíkom ale aj nám prospela a spali sme všetci tvrdo až do rána, kedy všetko začalo vlastne zas a odznova. Psíkovia sú veľmi vďační, keď sa im venujete a to je vlastne to najväčšie vyznamenanie ak sa psík k vám rád vráti aj nabudúce. A pokiaľ je psík spokojný sme aj mi spokojní a o to vlastne v tomto kolotoči straostlivosti o zvieratká ide. Baset Šaňo, chocholáči Bella a Geromko, zorkovia či naháčikovia ale aj šarpei Edo so pobyt naozaj vychutnávajú. Aj v pionierskom tábore je predsa sranda, nie ? Bez rodičov.
6.2.2009 Ady je skvelý biely perfektne formovaný inteligentný minibullterier. To by o ňom asi povedali na prvý pohľad odborníci. Pre nás je Ady kamarát do voza aj do koča, rýchlo sa učí, ale aj zabúda. Je to ešte také dieťa puberťák, ktorý má mnoho starostí s tým aby všetko naokolo stihol vnímať a podľa neho sa v jeden okamih predsa nedá zaoberať len jednou vecou. A tak behá sem a tam, všade chce byť a pre neho by bolo najlepšie keby sa mohol nie rozdvojiť ale rozpätiť, to by možno postačilo. Cez deň je skvelým žiakom a v noci spinká ako bábätko. Jeden by neveril keby to nevidel. Rozumie si hádam s každým psom a ľuďom ublíži len tým, že ich zje od lásky. Je veľmi kontaktný, ale čo je jeho asi jediná chyba, je strašne rýchli, smer zmení v sekunde, a valí sa dobredu , nič ho nezastaví, no to je povaha bulíkov. Je plný ohňa a odvahy. Jeho majiteľka ale aj my sa ho snažíme odmalička dôsledne vychovávať a tak na ňom vyniká jeho maximálne veselá povaha. Veľmi rád sa hrá so svojou hračkou, ktorou je oranžové koliesko, tú má jednoznačne najradšej.
24.1.2009 Dixo k nám kedysi prišiel ako vystresovaný, maximálne bojazlivý psík / majitelia si ho zobrali z útulku/, ktorý si jednoducho nevedel predstaviť, že by sa mal túlať zase po ulici alebo vrátiť do útulku a tak sa nás držal ako kliešť, naša ,,mama,, nemohla ísť bez neho ani na WC či do kúpeľne. Keď ho tu jeho majitelia nechali tak preskakoval plot vysoký dva a pol metra a teda nerobilo mu to žiaden problém. Teraz je Dixo jeden vyrovnaný psík milujúci svojich majiteľov aj za to, že mu poskytli domov, taký ten naozajstný a aj napriek tomu, že naša ,,mama,, sa ho snaží trošku cvičiť miluje aj ju za to, že sa mu venuje. Je na ňom vidieť velký skok vo výchove a aj to, že majitelia sa mu venujú často, s láskou a porozumením. Dixo si dovolenku užíval ako inak, s plnými dúškami a našou odmenou je hlavne to, že Dixo sa u nás cítil veľmi dobre a skoro ako doma. Bol pokojný, spával sám, naša ,,mama,, už pri ňom v noci nemusela byť, veľký pokrok urobil aj čo sa týka socializácie v obchodnom centre a reštaurácii. Jednoducho rastie z neho skvelý pes.
11.1.2009 Cestu si k nám opäť našla ,,naša,, stála známa retrieverka Bublinka. Už to tu pozná a ako nás videla, vedela že bude zase sranda a už sa tešila medzi psích kamarátov. Teší nás to, keď sa tu psík dobre cíti a majiteľ si môže užiť za svoje voľno s tým vedomím, že psíkovi nič nechýba a ešte dostane čo to navyše. Veď je na dovolenke a tú si treba poriadne užiť.
Navštívte nás zase.....